Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1264, ale obec bola založená oveľa skôr. V roku 1341 sú v listinách zaznamenané pod názvom Rouna, Nagh Rouna. Neskoršie názvy 1430 Ronya, 1773 Rownany, maďarsky Rónya, Ipolyróna. Vychádzajúc z týchto údajov ide o starobylú obec z 12. storočia. Dôkazom sú aj pápežské desiatkové súpisy Mon. Vat. z rokov 1332 – 1337 v ktorých sa Rovňany spomínajú už ako sídlištná jednotka s katolíckou farou. V Rovňanoch žilo pôvodne slovanské obyvateľstvo, ale v druhej polovici 15. storočia sa tu usadli aj niektorí českí bratíci, ktorí neskôr splynuli s domácim obyvateľstvom.
Prvým zemepánom obce bol v roku 1548 František Bebek, roku 1598 Žigmund Balassa, 1660 Imrich Balassa a v roku 1770 boli zemepánmi Jána a Michal Szentiványi a gróf František Zichy.
Turci spôsobovali poddaným častými bojmi veľké škody a daňové zaťaženia už od roku 1526 vyvolalo sťahovanie a tým znižovanie počtu poddaných. Až po vyhnaní Turkov z krajiny, koncom storočia, sa sem vracali a začínali nový život. V roku 1624 obec Rovna patrila panstvám Divín a Modrý Kameň. V roku 1658 sa v obci nachádzali 6 celých poddanských pozemkov. V obci sa nachádzal aj mlyn. Rozvinuté bolo pastvinárstvo. Všade po kraji boli prístrešky pre pasúce sa stáda.
V rokoch 1767 – 1773 bola zavedená tereziánska urbárska regulácia, mala zjednotiť povinnosti poddaných. V Rovňanoch bola zavedená v júli 1771, vtedy žilo v obci 5 rodín poddaných zemepána Jána Szentiványiho, jedna rodina zemepána Michala Szentiványiho a 12 rodín poddaných Divínskeho panstva. V roku 1775 žila v obci jedna štvorčlenná cigánska rodina. Veľký význam pre poddaných mal nevoľnícky patent Jozefa II. (zrušenie nevoľníctva) vydaný v roku 1785. Základom urbariálnej úpravy zostala však tereziánska reforma do roku 1848.
Prvé sčítanie ľudu v Uhorsku bolo vykonané v rokoch 1784 – 1787. Z neho sa dozvedáme, že v obci žilo 46 rodín v 30 domoch. Počet obyvateľov činil 238, 1 bol vzdialený, 6 cudzincov. Skutočný počet obyvateľov 243. Z toho bolo 56 mužov ženatých, 69 slobodných, spolu 125, ženy spolu 113. Zemanov bolo 10, mešťania boli 2, roľníkov 20, ich dedičov 20, želiarov 30, iní 3, jeden vyslúžilý vojak, deti 1 – 12 ročné 30 a 13 – 17 ročné 9. V roku 1787 bol zemepánom obce Rónya rodina Szentiványiovcov a v obci sa hovorilo slovensky, čo dosvedčuje i archívny dokument z roku 1850. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. V roku 1831 pustošila v obci cholera.
Dokladom o rozvinutej a významnej samospráve novohradskej dediny boli obecné pečate, ktoré nechýbali v tomto období takmer v nijakej dedine. Najstaršie známa pečať obce Rovňany je známa z druhej polovice 18. storočia. Pečatný obraz tvoria radlice – obrátené čerieslo a lemeš s kruhopisom *PECSET . ROVNYANSKA . 1783. Pečatný obraz druhej mladšej pečate znázorňuje nad rozoraným poľom pluh, nad ním lemeš sprevádzaný obojručným nožom. Kruhopis pečate: RONYA HELYSÉG. Na pečati nie je uvedený rok. Odtlačky pečatidiel sa nachádzajú v cirkevnom archíve Ev. a.v. fary v Uhorskom v zápisniciach kanonických vizitácií Berényiho 1838 – 1860. Z toho vyplýva, že obec v tejto dobe používala dve pečatidlá. Ďalším, a to ešte významnejším prejavom rozvinutej dedinskej samosprávy, bolo zamestnávanie platených notárov.
V roku 1888 bola obec začlenená do lučenského okresu. Žilo tu 304 obyvateľov v 46 domoch. Jej rozloha činila 1666 kat. jutár. Patrili k nej pustatiny Garáb a usadlosť Podvinie. Na súdne konanie chodili do Balážskych Ďarmôt, Daňový úrad bol v Lučenci, posledná pošta v Poltári. Od roku 1887 bola v obci lekáreň A.
Abonyiho, úplne bola zariadená od roku 1889. Boršodská banská spoločnosť mala v rokoch 1900 – 1909 vyhradené kutby v Rovňanoch. Zaujímali sa o ťažbu železnej rudy. V roku 1911 mala obec 304 obyvateľov v 54 domoch. Boli to Slováci evanjelického vierovyznania. Obec má vlastnú poštu, telegraf a železničná stanica je v Zelenom. Majiteľom Szentiványiovskej kúrie bol Andrej Vyhrabáč. K obci patrila i pustatina Pusztagaráb.
Koncom júla 1914 bolo bubnom vyhlásené, aby každý kto nedovŕšil ešte 37. rok veku a kto bol vojakom, aby v priebehu 24 hodín nastúpil vojenskú službu tam, kde slúžil. Neskôr boli nariadené odvody všetkých, aj tých, ktorí predtým neboli vojaci. Na vojne, alebo následkom na ňu zahynuli viacerí z obce. Slovenský ľud s radosťou prijal správu o ukončení vojny a vytvorení samostatného štátu. Úradoval jazyk slovenský, ale ako druhý úradný jazyk ostala maďarčina. V roku 1920 mala obec názov Rovne, ale i Rovňany. Prvá slovensky písaná zápisnica zo zasadnutia obecného zastupiteľstva je z 8. novembra 1921. Od roku 1922 používala obec novú okrúhlu pečiatku s kruhopisom: ŽUPA NOVOHRADSKÁ. OBEC ROVŇANY. OKRES LUČENSKÝ.
V roku 1925 bola zriadená telefónna linka v notárskej kancelárii, prejednávala sa otázka zriadenia Ľudovej hospodárskej školy, riešila sa otázka poľovného práva pre celý chotár obce a bola zriadená obecná knižnica. V roku 1929 sa z obvodu Notárskeho úradu Uhorské vysťahovalo 16 rodín. Časť emigrácie smerovala do Južnej Ameriky. V obci sa nachádzala malá dedinská lekáreň „K spasiteľovi“, ktorej majiteľom a lekárnikom bol Andrej Abonyi.
V roku 1938 ráno 23. septembra sa už v obci bubnovalo a čítali sa vyhlášky o mobilizácii. V nedeľu 22. októbra 1944 prišli smerom od Lučenca cez obec Zelené Nemci a obsadili Rovňany. Obec bola oslobodená 13. januára 1945. Hneď po oslobodení sa obyvatelia obce dali do opravných prác svojich vojnou poškodených domov. Správu obce prevzal do rúk Miestny národný výbor. Obec bola začlenená do okresu Lučenec. V rokoch 1951 – 1960 do okresu Poltár, 1961 – 1996 do okresu Lučenec a od roku 1996 až po súčasnosť ju nachádzame v okrese Poltár.
4. mája 1947 bola obec napojená do elektrickej siete. Na obrade ev. a.v. cirkvi v kostole slávnostne posvätil pán senior Hamar, prvé zapnutie elektrického svetla. Od 1. septembra 1951 bola v obci zriadená Materská škola v byte Jána Búlika kočikára. V roku 1953 bol poštový úrad v Rovňanoch premiestnený do bývalej úradovne MNV. V obci sa nachádza kultúrny dom, sála na prednášky a divadelné predstavenia, čitáreň a knihovňa. V roku 1956 sa MNV uznáša, že obyvatelia bývajúci v obci Rovňany sú povinní konať nočnú stráž bez rozdielu na zamestnanie. Bola prevedená oprava mosta na lúky, vybudovalo sa volejbalové ihrisko. V roku 1973 sa v akcii „Z“ budovala kanalizácia a vodovod. Začalo sa i s výkopom pre čističku. Stavba vodovodu a kanalizácie bola odovzdaná 31. decembra 1975. Na rok 1978 bola naplánovaná akcia výstavby chodníkov. Do ich výstavby sa zapájali aj obyvatelia obce. Premiestením bola skultúrnená knižnica, ktorá sa zúčastnila okresnej súťaže, na ktorej vyhrala druhé miesto v počte čitateľov a zariadenia knižníc. Sprevádzkovalo sa aj kino a obec dostala novú rozhlasovú ústredňu. V roku 1979 bola pekne upravené námestie, okolie kultúrneho domu a prekrytie strechy a úprava parku.
V roku 1949 vzniklo v obci „Družstvo pre povznesenie vidieka“. V roku 1949 bolo v obci založené JRD II. typu. Na jar 1951 vzniklo JRD III. typu. V roku 1972 došlo k zlúčeniu JRD Uhorské, Rovňany, Hradište a Krná so sídlom v Uhorskom. V roku 1990 bola tendencia rozpustiť JRD, alebo sa odčleniť od Uhorského. Táto alternatíva sa neuskutočnila, nakoľko sa nenašli ľudia, ktorí by boli ochotní sa postaviť na čelo JRD. Došlo iba k transformácii družstva. V roku 1951 bol vypracovaný návrh na zriadenie ovocinárskej stanice. Návrh bol realizovaný 26. februára 1951, kedy bola založená „Výskumná ovocinárska stanica“ v Rovňanoch. S prevádzkou sa začalo 4. marca 1951. V 60. tych rokoch mala stanica aj 80 rodín včelstiev. Dobrých výsledkov dosiahla hlavne vo výrobe syra a vlny. Stanica sa orientovala i na výrobu škôlkárskych výpestkov ovocných stromov. Kvalitné výpestky jabloní a hrušiek boli dodávané aj do Rakúska.
Po zmene politického režimu v novembri 1989 mali obyvatelia obce možnosť osamostatnenia sa. Obecné zastupiteľstvo malo 9 členov. Označenie Miestny národný výbor v Uhorskom sa po odlúčení zmenilo na obecný úrad v Rovňanoch a vedúce postavenie v ňom mala starostka obce. V obci bola obnovená činnosť Urbariátu. Opravila sa strecha kultúrneho domu, prevedené bolo oplotenie cintorína, budovali sa chodníky, postavená bola autobusová čakáreň, pracovalo sa na oplotení areálu kultúrneho domu, v cintoríne boli vysadené tuje. V roku 1990 dňa 30. novembra bola v obci zrušená Materská škola pre malý počet detí. V máji 1992 bola otvorená prevádzka Kovovýroby v Rovňanoch, ktorej majiteľom je s.r.o. Mäspoma Zvolen. So stavbou plynovodu sa začalo v júli 1998. Na plyn sa napojilo 44 domácnosti. V roku 1998 sa previedla aj oprava obrubníkov, zavedený bol prvý verejný telefónny automat a vybudovaná bola prípojka k vodojemu obecného vodovodu Málinec – Lučenec.
Július Ďuriš – politik a štátnik. Štúdium na Právnickej fakulte KU absolvoval v Prahe, 1929 – 1931 študoval na Vysokej škole polit. ekon. a spoloč. vied v Paríží. Okrem iného sa v obci zaslúžil aj o výstavbu kultúrneho domu. Urna je uložená v rodičovskom hrobe v Rovňanoch.
Igor Spišiak, Doc., PhDr., CSc. – pedagóg, vysokoškolský učiteľ. Narodený 1.8.1950 v Rovňanoch. Vyštudoval Ľudovú školu v Rovňanoch, ZDŠ v Uhorskom, SVŠ v Poltári a FF UK Bratislava. Pracoval ako vysokoškolský učiteľ. Vydal niekoľko študijných diel a prispieva aj do časopisov. Aktívne sa venuje muzikoterapii.
Ondrej Stojka, Prof., PhDr., CSc. – historik, vysokoškolský profesor. Narodený 14.1.1916 v Rovňanoch. Vyštudoval Ev. ľudovú školu v Rovňanoch, Gymnázium v Lučenci, Učiteľský ústav Lučenec a vysokú školu pedagogickú v Bratislave. Pracoval ako na viacerých školách. Vydal viacero publikácii a prispieva aj do časopisov.
Elena Várossová, PhDr., CSc. – filozofka, vedecko-výskumná pracovníčka. Narodená 8.2.1926 Rovňany. Vyštudovala Ľudovú školu v Rovňanoch, gymnázium v Lučenci, gymnázium Tisovec, FFUK Bratislava – filozofia – francúzsky jazyk. Pracovala vo Filozofickom ústave SAV Bratislava, od roku 1996 na dôchodku. V vydala viacero diel a prispela aj do časopisov.
English contact
